Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Historik, scenárista, režisér a producent britskej BBC sa dlhodobo venuje témam druhej svetovej vojny a okrem televíznych dokumentov je autorom viacerých kníh. S jednou z nich sme sa pred časom zaoberali aj na tomto webe. Laurence Rees okrem BBC pôsobi aj na akademickej pôjde ako čestný člen katedry medzinárodných dejín Londýnskej školy ekonomiky a politických vied. Tentoraz tu máme dve knihy z jeho pera, ktoré vyšli v Ikare s ročným odstupom a zaoberajú sa, rovnako ako rovnomenné dokumenty BCC, nacizmom a jeho hlavnou postavou Adolfom Hitlerom.
TEMNÁ CHARIZMA ADOLFA HITLERA, Cesta do pekla (Ikar, 2013)
Dnes panuje všeobecná spoločenská zhoda, že Adolf Hitler bol prototypom zla a okrem pár šialencov a holohlavých psychopatov s týmto tvrdením nikto nepolemizuje. Otázkou zostáva, ako je možné, že tento človek, ktorým doslova lomcovala nenávisť, ktorý nemal spoločenské správanie a návyky a ktorý nemal absolútne žiadnu schopnosť diskutovať, dokázal nadchnúť také množstvo ľudí a získať takú masovú podporu pre svoje šialené vízie.
V tejto súvislosti sa spomína údajná Hitlerova charizma, preto sa Laurence Rees rohodol preskúmať povahu Hitlerovej príťažlivosti. Autor analyzuje Hitlerove chovanie, prejavy, vzťahy, ako i vtedajšie spoločensko-politické reálie, a na ich základe formuluje vlastné závery, pričom sa venuje celému životu vodcu NSDAP a Tretej ríše od mladosti až po samovraždu.
Svoju prácu Laurence Rees konzultoval v viacerými renomovanými historikmi, no aj tak nakoniec zdôrazňuje, že toto jeho dielo nie je čisto historickou prácou, ale ide o jeho vlastné závery a názory. V každom prípade je „Cesta do pekla“ nadmieru zujímavým čítaním.
NACISTI, Varovanie dejín (Ikar, 2012)
V staršom diele sa Rees venuje vnútornemu fungovaniu nacistického hnutia a následne aj Tretej ríše. V tomto prípade sa obrátil na tých najoprávnenejších - porozprával sa bývalými členmi NSDAP a Hitlerovmi súputníkmi. Najprekvapujúcejším záverom z týchto rozhovorov bolo zistenie, že títo bývali nacisti sa nevyhovárali na obyčajné počúvanie rozkazov, ale mnohí z nich svoje vtedajšie konanie považovali za správne.
Väčšina nacistov považovala svoju podporu Hitlerovi ako rozumnú odpoveď na vtedajšiu hospodársku i politickú krízu, ako aj následok nespravodlivej Versaillskej mierovej zmluvy, a samozrejme v neskorších rokoch išlo aj o následok indoktrinácie mládeže v mládežníckych nacistických organizáciach a školstve. Jednoducho túžili po silnom mužovi, ktorý dokáže povzniesť Nemcov z vtedajšieho marazmu, a pritom netušili, že svoju dušu ako i krajinu dali do rúk diablovi.
Okrem fungovania NSDAP a pridružených organizácií, ako aj nacistického Nemecka sa autor venuje aj fungovaniu vzťahov s rôznymi spojencami a významnú časť tejto knihy zaberá aj stať o soviestko-nacistickom pakte, ktorý odhaľuje zvrátenosť oboch režimov.
Na rozdiel od prvej knižky ide v tomto prípade o čisto historickú prácu, za ktorú dostal Laurence Ress čestný doktorát Sheffeldskej univerzity s nasledujúcim komentárom: „Laurence Rees si zalúži vďaku odborníkov z celého sveta za obrovský a unikátny príspevok k pochopeniu dejín.“
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.